Údolie (2018)

Do údolia som sa vydal v období, ktoré nebolo ľahké. V jednej chvíli mi do života vpadla smrť človeka, ktorý mi dal výchovu. Zároveň ma opustil človek, ktorého som nadovšetko miloval. Stratil som aj fyzický domov. Ako ustáť tieto hraničné situácie? Ako pretrvať? Údolie mi odpoveď na tieto otázky nedalo, poskytlo mi však útočisko. Fotografovanie sa mi tu stalo skoro terapeutickým procesom.

V údolí som získal priamy kontakt so zemou, so zvieratami aj s človekom. Cítil som blízkosť. Nebol som od nich oddelený betónom asfaltom a sklom tak, ako je tomu v meste. Strata, opustenosť a strach sa tu ukazovali v akomsi širšom celku. Vedomie konečnosti do našich životov preniká vtedy, keď sa vzdialime z pohodlia kultúry, keď sa ľudia od nás odvracajú, keď sa smrť zakráda k našim blízkym. Svet sa v týchto chvíľach stáva nekonečne nehostinným a cudzím miestom.

V údolí som však vnímal aj opačný pohyb – zrodenie, lásku a obnovu. Údolie je miestom, kde má príroda silné slovo a vždy človeku pripomína, čo môže stratiť. Vyvoláva rešpekt, ale aj potrebu vzájomnej ľudskej pomoci, podpory a súdržnosti. Rodia sa tu pevné vzťahy, vzdorujúce nepriazni a vyvažujúce ľudskú krehkosť. Človek je nedokonalá bytosť na pomedzí, nohami sa dotýkajúca temnej zeme a hlavou jasného neba. Sme bytosti, ktoré blúdia a trpia, ale dostali sme darom možnosť vždy znova milovať, vytvárať nové vzťahy. Z lásky sa rodí nový svet.

volna_tvorba_island_0066volna_tvorba_island_0077volna_tvorba_island_0081volna_tvorba_island_0082volna_tvorba_island_0083volna_tvorba_island_0084volna_tvorba_island_0085volna_tvorba_island_0086volna_tvorba_island_0067volna_tvorba_island_0068volna_tvorba_island_0069volna_tvorba_island_0070volna_tvorba_island_0071volna_tvorba_island_0072volna_tvorba_island_0073volna_tvorba_island_0074volna_tvorba_island_0075volna_tvorba_island_0076volna_tvorba_island_0078volna_tvorba_island_0079volna_tvorba_island_0080